Všetko to samozrejme začalo plánovaním. To, že chceme navštíviť Toskánsko, nám bolo jasné. Na cestovanie sme si vyčlenili 7 dní. No a potom prišlo to najťažšie a najúmornejšie – všetko do detailov naplánovať (presne toto robíme my, planujemedovolenku.sk).

Hodiny za počítačom

Pri počítači som strávil dlhé hodiny – vymyslieť trasu, zvoliť si mestá, ktoré chceme navštíviť, zabezpečiť ubytovanie, vyhľadať všetko, čo chceme a môžeme vidieť. Naplánoval som si trasu – tak, aby sa to dalo za volantom zvládnuť. Rakúsko prejsť po diaľnici s dvoma zastávkami na oddych, občerstvenie a vykonanie ľudských potrieb.

No a potom už šup do Talianska, smer Verona – naša prvá zastávka. Samotná cesta nám trvala takmer 8 hodín. My sme ju absolvovali cez deň, nočné cestovanie nás neláka – aj tak by sme potom celý deň spali.

Naša trasa teda bola zvolená nasledovne – Verona, Bologna, Florencia, Bibbona (pri pobreží Tyrhénskeho mora). Toto bol náš prvý roadtrip ešte v roku 2017, a vtedy mi nenapadlo, naplánovať aj cestu späť, tak, aby sme mohli niekde po ceste prenocovať (to sú tie skúsenosti, hihi). Poučili sme sa a ďalšia cesta už bola naplánovaná tip top.

Verona

Do Verony sme prišli okolo piatej popoludní. Ubytovali sme sa v príjemnom malom hoteli na okraji mesta, do centra sme sa pohodlne prepravovali autobusom MHD. Centrum mesta nám učarovalo. A práve tu som sa naučil piť červené víno. Prečo? Bolo teplo, veľa sme chodili a napokon sme zapadli v bočnej uličke v miestnej pizzerii. Chcel som si objednať džbánik ružového vínka. No a pomýlil som si slová rosé (ružové) a rosso (červené). A tak nám doniesli džbán dobre vychladeného červeného vína. Bolo výborné, vypili sme ho v podstate od smädu a odvtedy zbožňujem suché červené vínko. Chladené! Napríklad také Chianti.

Samozrejme, vo Verone sme nemohli vynechať návštevu tamojšieho hostorického amfiteátra i balkóna, ktorý preslávili Rómeo a Júlia.

Bologna

Z Verony do Bologne sme to dali po diaľnici za necelé dve hodky. Po príchode do univerzitného mesta sme sa najskôr išli ubytovať do hotela, ktorý sme si vopred bookli aj s raňajkami. Od centra mesta bol vzdialený asi 15 minút pešo, takže úplná pohoda. Zhodili sme veci na izbu, odparkovali auto na hotelovom parkovisku a hladní hor sa do mesta, najesť.

Reštaurácií a bistier je tam neúrekom, stačí si vybrať. Ak nechcete tápať, dajú sa vopred pekne naplánovať aj chuťové zážitky. My sme vtedy ešte išli bezhlavo a jedli, čo nám prišlo pod ruku, dnes už ako fajnovky vyhľadávame niečo, čo bude stáť za to – samozrejme v pomere cena a výkon.

Bolognu – mesto arkád a oblúkov, sme pobehali prakticky za jeden deň, tešili sme sa už do Florencie.

Florencia – naša láska

Do Florencie nám trvala cesta opäť necelé dve hodiny. Auto sme odstavili na hotelovom parkovisku, ktoré sme mali samozrjeme v cene ubytovania s raňajkami. V tomto prekrásnom meste sme sa rozhodli pobudnúť 2 noci, lebo jeden deň na prehliadku určite nestačí. Do centra sme sa prepravovali električkou za necelých 25 minút. No a potom pešo po všetkých tých pamiatkách, uličkách, parkoch, záhradách.

Objavili sme tu aj parádne miesta, kde sa výborne a nie draho najete (našim klientom ich samozrejme prezradíme a odporučíme).

Smer Bibbona

Toto malé starobylé mestečko na kopci sa nachádza necelé dve hodinky juhozápadne od Florencie. Našiel som tam krásne ubytko v typickom toskánskom starom dome s kamennými múrmi v šírke jeden meter. Neviem prečo, ale pán domáci si nás (mňa a moju polovičku) veľmi obľúbil a špeciálne sa nám venoval po celý čas nášho pobytu.

Toto mesto sme si vybrali preto, lebo bolo pomerne blízko k pláži, ktorú sme chceli navštíviť – Spiagge Bianche (Vada beach).

Dvadsať minút autom a boli sme na pláži s bielym pieskom a tyrkysovým morom. Tieto šialené farby sú tam vďaka chemickej továrni v meste Rosignano Solvay, ale jednoducho to musíte vidieť. Pláž je verejná, zákaz kúpania tam nie je, je tam aj stánok s občerstvením, možnosť prenajať lehátka i slnečníky, sociálne zariadenia, veľké parkovisko asi 10 minút pešo od pláže. Niektorí tvrdia, že je to neškodné, iní, že kúpať sa tam je škodlivé. Ja tvrdím, že keby to bolo zdraviu škodlivé, tak by tam úrady nepovolili kúpať sa a zároveň si neviem predstaviť, že v 21. storočí by vláda dovolila nejakej fabrike otráviť celé pobrežie.

Krátkodobé kúpanie (pár dní) by teda nemalo mať negatívny vplyv na zdravie človeka.

Výlet so San Gimignano